Prechod hlavného hrebeňa Nízkych Tatier

Ak si chcete uložiť túto stránku medzi obľúbené, stlačte prosím nasledujúce dve klávesy naraz CTRL+D.

Prechod hlavného hrebeňa Nízkych Tatier
Crossing over the main ridge of the Low Tatras

Popis prechodu, mapy a aktuálne informácie | Profily | Časy | Fotoalbumy

<<< Hore Popis prechodu, mapy a aktuálne informácie

1. deň | 2. deň | 3. deň | 4. deň | 5. deň

Tlač 1a, Tlač 1b, Tlač 2a, Tlač 2b, Tlač 3a, Tlač 3b, Tlač 4a, Tlač 4b, Tlač 5a, Tlač 5b
Rozpis prechodu hlavného hrebeňa Nízkych Tatier na 5 dní:

1.deň: Donovaly - Kozí chrbát - Veľká Chochuľa - Ďurková - Útulňa pod Chabencom Hore

Veľká Chochuľa-Útulňa pod Chabencom (186kB)

    Poloha: Starohorské vrchy a Nízke Tatry - západná časť.
    Východiskový bod: Donovaly, zastávka SAD, parkovisko.
    Cieľový bod: Útulňa pod Chabencom.
    Časový rozvrh: Donovaly - Kečka 1h 10“ - Kozí chrbát 0h 55“ - Hiadeľské sedlo 0h 30“ - Veľká Chochuľa 2h 15“ - Sedlo pod Skalkou 1h 5“ - Latiborská hoľa 1h 15“ - Zámostská hoľa sedlo 0h 45“ - Ďurková 1h 0“ - Útulňa pod Chabencom 0h 25“ Spolu: 9h 20“.
    Prevýšenie: 773 m.
    Mapa: Okolie Banskej Bystrice - Donovaly, Nízke Tatry - Chopok, mierka 1 : 50 000 (list 100, 122), VKÚ, a. s., Harmanec.

    Náročnosť: Náročná a dlhá vysokohorská túra s veľkým prevýšením. Na cestu sa treba vydať hneď na svitaní. Po namáhavom výstupe z Hiadeľského sedla na hrebeň Prašivej si profil udržiava nadobudnutú nadmorskú výšku, ktorá iba v jednom sedle klesá pod 1 500 m. Orientácia je väčšinou jednoduchá. Na trase nie sú vhodné podmienky na núdzový úkryt a chýbajú aj možnosti na doplnenie zásob. Posledná možnosť načerpania vody je povyše Hiadeľského sedla, potom až v cieli pri Útulni pod Chabencom. K tejto obnovenej turistickej útulni na južnej strane hlavného hrebeňa sa možno dostať len pešo. Nocľah je možný len vo vlastnom spacom vaku.
    Základná trasa: Okrem záverečného zostupu k Útulni pod Chabencom budeme na prvom úseku hrebeňovej trasy sledovať červené turistické značky Cesty hrdinov SNP (E8, 0801). Z obce Donovaly (980 m) sa vydáme smerom na juh. Pôjdeme po asfaltovej ceste, ktorá mierne stúpa do svahu na západnom okraji lyžiarskych zjazdových tratí pod vrchom Baník. Pevná cesta sa končí v osade Polianka (1 043 m). Pokračujeme po lesnej ceste, ktorá stúpa strmšie ako v predchádzajúcej časti do zalesneného svahu plošiny Barania hlava. Na plošine si udržíme nadmorskú výšku približne 1 030 m. Po miernom zostupe do plytkého lúčneho Moštenického sedla (1 050 m) nás čaká krátky a strmý výstup na hôľny vrch Kečka (1 225 m). Hôľna krajina s peknými výhľadmi nás bude sprevádzať aj na najvyššom hrebeni Starohorských vrchov až po Hiadeľské sedlo. Značkovaný chodník vedie cez najvyšší vrch tohto pohoria - Kozí chrbát (1 330 m). Čaká nás najťažší úsek túry od Hiadeľského sedla (1 099 m), v ktorom vstúpime do pohoria Nízke Tatry. Výstup na hrebeň Prašivej je namáhavý a dlhý. Vedie po horskom hrebeni z pásma lesa do pásma kosodreviny a alpínskych lúk. Stúpanie sa zmierňuje tesne pod vrcholom Prašivej (1 652 m), ktorá leží o vyše 500 m vyššie ako Hiadeľské sedlo. Strmo sa zvažujúce svahy na obe strany nám na ostrom hrebeni nedovolia zablúdiť ani za zhoršenej viditeľnosti. Po zdolaní Malej Chochule (1 719 m) vystúpime na najvyšší bod na trase - na Veľkú Chochuľu (1 753 m), z ktorej mierne klesneme po trávnatom hrebeni (cez Košarisko a Skalku) do plytkého plošinového sedla pod Skalkou (1 476 m). Na tomto mieste odbočuje doľava žltá značka, po ktorej možno zísť do Liptovskej Lúžnej. My zostaneme na hrebeňovom chodníku, ktorý veľmi mierne stúpa na Veľkú hoľu (1 640 m), ktorej vrcholu sa vyhneme z pravej strany. Posledným namáhavejším výstupom je rozložitá Latiborská hoľa (1 643 m), na ktorú vedie strmý chodník. Po zostupe minieme rázcestie s modrou značkou a pokračujeme na Zámostskú hoľu (1 612 m). Zídeme do plytkého sedla, cez ktoré vedie žltá značka. Chôdzu po miernejšom úseku hrebeňa vystrieda strmší výstup na Ďurkovú (1 750 m). Za ňou nás čaká len zostup, najprv do sedla Ďurkovej (1 709 m) a potom po zelenej značke doprava k Útulni pod Chabencom (1 640 m), kde ukončíme náročný program prvého dňa prechodu nízkotatranským hrebeňom.

    POZNÁMKA: Na tomto úseku nie sú žiadne poškodené miesta v dôsledku kalamity.

NOTE: This area was not damaged by the calamity.

2.deň: Útulňa pod Chabencom - Chabenec - Chopok - Ďumbier - Chata gen. M.R.Štefánika Hore

    Poloha: Nízke Tatry - západná časť.
    Východiskový bod: Útulňa pod Chabencom.
    Cieľový bod: Chata gen. M.R.Štefánika.
    Časový rozvrh: Útulňa pod Chabencom - Chabenec 1h 20“ - Kotliská 0h 45“ - Poľana 0h 45“ - Dereše 1h 25“ - Chopok 0h 45“ - Krúpove sedlo 1h 45“ - (Ďumbier 0h 45“ - Krúpove sedlo 0h 30“) - Chata gen. M.R.Štefánika 0h 40“ Spolu: 8h 40“ (bez výstupu na Ďumbier 7h 25“).
    Prevýšenie: 403 m.
    Mapa: Nízke Tatry - Chopok, mierka 1 : 50 000 (list 122), VKÚ, a. s., Harmanec.

    Náročnosť: Náročná celodenná vysokohorská túra, ktorej náročnosť zvyšuje skôr dĺžka ako prevýšenie. Na cestu sa treba vydať hneď na svitaní, pretože celý deň strávime vo vysokohorskom prostredí. Celkový výdaj energie znásobuje nepriaznivé počasie a zlá viditeľnosť, čo na hrebeni býva pomerne často! Jediným bodom na trase, ktorý poskytuje možnosť núdzového ubytovania, je Kamenná chata pod Chopkom. Trasy prípadného zostupu z hlavného hrebeňa sú na úseku medzi Chabencom a Poľanou veľmi dlhé a namáhavé.
    Základná trasa: Od Útulne pod Chabencom (1 640 m) sa krátkym výstupom po zelenej značke (5609) pohodlne dostaneme na rázcestie nad sedlom Ďurkovej. Čaká nás dlhé stúpanie na oblý vrchol Chabenca (1 955 m). Z tohto miesta budeme až do konca sledovať červené turistické značky (E8, 0801). Z rozložitého Chabenca pokračujeme po ostrom hrebeni na Kotliská (1 936 m), z ktorých na juh vybieha najvyššia nízkotatranská bočná rázsocha Skalka. Krajina naokolo je čoraz bizarnejšia, hrebeň obmedzujú strmé svahy klesajúce do hlbokých ľadovcových dolín. Bralnatý reliéf je výrazný najmä na severnej strane, kde sa rozkladajú tienisté ľadovcové kotle. Z Kotlísk strmšie klesneme do Krížskeho sedla (1 774 m) a vystúpime na Poľanu (1 889 m). Za Poľanou sa dostaneme na najvyšší úsek hlavného hrebeňa nad záverom Demänovskej doliny. Z blízkeho sedla Poľana (1 837 m) možno po žltej značke pomerne rýchlo zostúpiť k Vrbickému plesu. My však miernym stúpaním pokračujeme na prvé vyše 2 000 m vysoké vrchy nachádzajúce sa na hlavnom nízkotatranskom hrebeni: Dereše (2 003 m) a Chopok (2 024 m). Vrchu Dereše sa chodník mierne vyhýba, odbočenie na vrchol nás však odmení nádherným výhľadom. V Kamennej chate pod Chopkom využijeme jedinú možnosť občerstvenia na trase. Najkrajší výhľad poskytuje vyšší (východný) vrchol Chopka vypínajúci sa nad chatou. Úsek medzi Chopkom a Ďumbierom patrí k turisticky najfrekventovanejším, vďaka čomu je chodník široký a zreteľný. Mierne klesneme do Demänovského sedla (1 756 m). Z výraznej zníženiny medzi dvojicou najznámejších nízkotatranských vrcholov - Chopkom a Ďumbierom - sa krátkym výstupom dostaneme na Krúpovu hoľu (1 927 m), pod ktorou sa nachádza dôležitá križovatka turistických ciest. Jednou z nich je krátka červeno značkovaná odbočka, po ktorej možno zdolať vrchol Ďumbiera (2 043 m). Bolo by chybou, ak by sme z programu výletu vynechali najvyšší vrch Nízkych Tatier. Zdolať sa ho oplatí najmä za pekného počasia, pretože jeho vrchol ponúka jedinečný kruhový výhľad. Po návrate na rázcestie pod Krúpovou hoľou nás do cieľa druhého dňa v Chate gen. M.R.Štefánika (1 727 m) dovedie turistický chodník šikmo traverzujúci sutinami pokryté južné úbočie Ďumbiera. Horská turistická chata postavená v sedle na južnom úpätí Ďumbiera, ku ktorej sa dá dostať len pešo, celoročne ponúka možnosť občerstvenia a ubytovania.
    Variant: Pod variantami sa chápu možnosti opustenia hlavného hrebeňa. Už nad sedlom Ďurkovej môžeme po zelenej značke zísť do Magurky (1h 15”). Zostup od Útulne pod Chabencom južným smerom po zelenej značke vedúcej do Jasenia je podstatne dlhší (3h 15“). Opustenie hrebeňa na Kotliskách doprava po žltej značke neodporúčame. Väčšinou vedie po nehostinných holiach a do Krpáčova by nás táto alternatíva doviedla až po vyše 4h. Ani ďalšie žlté odbočenie z Poľany na ľavú stranu nie je na rýchly zostup z hlavného hrebeňa vhodné. Odporúčame zísť už v Krížskom sedle doprava na modrú značku, ktorá traverzuje južný svah na Kosodrevinu (1h 45“) alebo odbočiť v sedle Poľany doľava po žltej značke, ktorá smeruje dolu dolinou do Jasnej (2h). V oblasti Chopka sú rovnocenné obidve možnosti zostupu z hlavného hrebeňa: doľava po modrej značke do Jasnej (2h 30“) alebo doprava po žltej značke na Srdiečko (2h 30“). V oblasti Ďumbiera odporúčame dôjsť až k Chate gen. M.R.Štefánika a ráno pokračovať ďalej.

    POZNÁMKA: Na tomto úseku nie sú žiadne poškodené miesta v dôsledku kalamity.

NOTE: This area was not damaged by the calamity.

3.deň: Chata gen. M.R.Štefánika - Čertovica - Bacúšske sedlo - útulňa Ramža Hore

Chata gen. M.R.Štefánika-Čertovica (148kB)

    Poloha: Nízke Tatry - východná časť.
    Východiskový bod: Chata gen. M.R.Štefánika.
    Cieľový bod: Útulňa Ramža.
    Časový rozvrh: Chata gen. M.R.Štefánika - Králička 0h 40“ - Kumštové sedlo 0h 45“ - Lajštroch 0h 30“ - Čertovica 0h 45“ - Sedlo za Lenivou 0h 40“ - Bacúšske sedlo 0h 35“ - útulňa Ramža 0h 40“ Spolu: 4h 35“.
    Prevýšenie: 569 m.
    Mapa: Nízke Tatry - Chopok, Nízke Tatry - Kráľova hoľa, mierka 1 : 50 000 (list 122, 123), VKÚ, a. s., Harmanec.

    Náročnosť: Stredne náročná vysokohorská túra s menším prevýšením. V rámci celej hrebeňovej trasy ju možno považovať za pomerne ľahký a oddychový úsek. Na Čertovici máme možnosť občerstvenia a doplnenia zásob. Tretia časť hrebeňovej trasy sa končí pri turistickej útulni Ramža na hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier nad záverom Bacúšskej doliny. Dostať sa k nej možno len pešo, nocľah je možný len vo vlastnom spacom vaku. Vo vzdialenosti 500 od útulne sa nachádza prameň pitnej vody.
    Základná trasa: Začneme pri Chate gen. M.R.Štefánika (1 727 m). Po celý deň nás povedú červené turistické značky (E8, 0801). Najprv pôjdeme po úseku bez väčšieho prevýšenia. Strmší je až krátky výstup na svah Králičky (1 807 m), ktorý je zároveň najvyšším bodom tretej časti hrebeňovej trasy. Vrcholu sa vyhneme zľava a pokračujeme miernym klesaním na Panskú hoľu (1 635 m). Strmším zostupom sa dostaneme do Kumštového sedla (1 548 m), kde sa červený chodník križuje so zelenou turistickou značkou. Trávnaté hole zakrátko vystrieda hustý kosodrevinový porast. Od vrchu Lajštroch (1 602 m) sa opäť ocitneme na trávnatých holiach. Na hrebeni Lajštroch si môžeme vychutnať krásny výhľad na Kráľovohoľské Tatry. Zostrmenie trasy spôsobuje, že sa rýchlejšie dostaneme do lesa. V sedle Čertovica (1 238 m) máme možnosť na krátky oddych a občerstvenie. Možnosť doplniť si zásoby je až do konca hrebeňovej cesty posledná. S rastúcou vzdialenosťou od rušného sedla Čertovica sa čoraz hlbšie vnoríme do lesného ticha. Mierne stúpajúca pohodlná cesta sa oblúkom vyhýba vrchu Čertova svadba (1 463 m). Na rázcestí v sedle za Lenivou (1 378 m) sa smer cesty označenej červenými turistickými značkami láme v pravom uhle a smeruje cez les na severovýchod. Vyhneme sa vyššie položenému hrebeňu kulminujúcemu na Končistej (1 474 m). Na hrebeň sa dočasne vrátime v Bacúšskom sedle (1 319 m), kde sa červeno značkovaná trasa križuje s modrou značkou. Od Bacúšskeho sedla pokračujeme smerom na východ husto zalesnenou krajinou. Miestami prejdeme cez malé čistiny a poľany. Na okraji poľany Ramža (1 260 m) stojí drevenica. Pôvodnú stavbu prestavali na turistickú útulňu Ramža, ktorá poskytuje pomerne dobré podmienky na prenocovanie.

    POZNÁMKA: Na tomto úseku sú všetky poškodené miesta v dôsledku kalamity priechodné po vychodených chodníkoch.

NOTE: All stages in this area damaged by the calamity are passable through trodden paths.

4.deň: Útulňa Ramža - Homôľka - Veľká Vápenica - Útulňa Andrejcová Hore

Sedlo Priehyba-Útulňa Andrejcová (165kB)

    Poloha: Nízke Tatry - východná časť.
    Východiskový bod: Útulňa Ramža.
    Cieľový bod: Útulňa Andrejcová.
    Časový rozvrh: Útulňa Ramža - Havrania poľana 1h 5“ - Zadná hoľa 1h 0“ - Kolesárová 1h 5“ - Sedlo Priehyba 0h 40“ - Veľká Vápenica 1h 45“ - Priehybka 0h 15“ - Útulňa Andrejcová 1h 0“ Spolu: 6h 50“.
    Prevýšenie: 501 m.
    Mapa: Nízke Tatry - Kráľova hoľa, mierka 1 : 50 000 (list 123), VKÚ, a. s., Harmanec.

    Náročnosť: Stredne náročná vysokohorská túra s pomerne malým prevýšením. K dispozícii sú pomerne krátke a pohodlné ústupové trasy vedúce na južnú stranu pohoria.
    Základná trasa: Z Útulne Ramža (1 260 m) pokračujeme po trase označenej červenými turistickými značkami (E8, 0801). Zo začiatku nepôjdeme po hlavnom hrebeni, ale po jeho južnej strane. Hrebeňový chodník traverzuje vrchnú časť hrebeňového svahu v závere rozvetvenej Bacúšskej doliny. Prejdeme cez poľanu Havrania, za ktorou po menej vychodenom chodníku vystúpime do svahu Homôľky (1 660 m). Vlastný hôľny vrchol pretraverzujeme po južnom úbočí. Krátka odbočka na vrchol nám pripomenie, že Nízke Tatry sú bohaté na vrchy s nádhernými výhľadmi. Z lúčneho sedla Homôľky (1 570 m) vystúpime cez kosodrevinu na Zadnú hoľu (1 619 m) po červených a zelených turistických značkách. Na Zadnej holi odbočuje doľava žltá značka, ktorá vedie na neďaleký masívny krasový vrch Veľký bok (1 727 m). My pokračujeme smerom na východ zvlneným striedavo lúčnym a striedavo lesným terénom cez Oravcovú (1 544 m) na Kolesárovú (1 508 m). Na poľanách ležiacich východne od vrcholu sa pred nami otvoria krásne pohľady východným smerom. Vďaka nim si môžeme prezrieť záverečný úsek túry, ktorému dominuje rozložitá Veľká Vápenica. Pred namáhavým výstupom po jej strmom západnom svahu musíme zostúpiť zalesneným hrebeňom do sedla Priehyba (1 190 m). V sedle prekrížime spevnenú cestu medzi Heľpou a vodnou nádržou Čierny Váh. Namáhavý výstup na hôľny vrchol Veľkej Vápenice (1 691 m) vykompenzuje jedinečný kruhový výhľad. Zostup na východnú stranu je podstatne rýchlejší a pohodlnejší. Po starej ceste zídeme do plytkého sedla Priehybka (1 468 m). Posledným nepríjemným, avšak len krátkym úsekom túry je výstup skalnatým terénom na nevysoký Heľpiansky vrch (1 586 m). Po jeho zdolaní sa po 1 hodine pohodlnej chôdze dostaneme k útulni Andrejcová (1 410 m). Táto turistická útulňa na poľane blízko vrchu Andrejcová, ktorý leží v strednej časti hlavného hrebeňa Kráľovohoľských Tatier, je tradičným miestom nocovania turistov prekonávajúcich hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Poskytuje jednoduché ubytovanie pre 15 turistov vo vlastných spacích vakoch.
    Variant: Na celej trase štvrtej časti sú viaceré možnosti predčasného zostupu z hrebeňa. V sedle Homôľky môžeme po zelenej značke zostúpiť do Polomky (2h 45“). Z rázcestia na Oravcovej sa na juh zvažuje chodník s modrým značkovaním, ktorý sa končí v Závadke nad Hronom (2h 30“). Dve sedlá ohraničujúce Veľkú Vápenicu na hlavnom hrebeni sú miestami možného odbočenia do Heľpy: zo sedla Priehyba po žltej značke (2h 15“) a zo sedla Priehybka po modrej značke (2h 15“).

    POZNÁMKA: Na tomto úseku sú všetky poškodené miesta v dôsledku kalamity priechodné po vychodených chodníkoch.

NOTE: All stages in this area damaged by the calamity are passable through trodden paths.

5.deň: Útulňa Andrejcová - Orlová - Kráľova hoľa - Telgárt Hore

    Poloha: Nízke Tatry - východná časť.
    Východiskový bod: Útulňa Andrejcová.
    Cieľový bod: Telgárt, zastávka SAD, zastávka ŽSR, parkovisko.
    Časový rozvrh: Útulňa Andrejcová - Ždiarske sedlo 0h 30“ - Orlová 1h 20“ - Kráľova hoľa 1h 20“ - Prameň Zubrovice 0h 35“ - Telgárt 1h 30“ Spolu: 5h 15“.
    Prevýšenie: 1 065 m.
    Mapa: Nízke Tatry - Kráľova hoľa, mierka 1 : 50 000 (list 123), VKÚ, a. s., Harmanec.

    Náročnosť: Stredne náročná vysokohorská túra s malým prevýšením na hrebeni a dlhým a strmým zostupom z Kráľovej hole do Telgártu.
    Základná trasa: Z útulne Andrejcová (1 410 m) sa vydáme smerom na východ po červenej turistickej značke (E8, 0801). Za poľanou Andrejcová (1 519 m) zostúpime do plytkého Ždiarskeho sedla (1 473 m). Ak by sme na rázcestí odbočili vpravo na modrú značku, dostali by sme sa do Pohorelej, ak by sme odbočili rovnako na modrú značku vľavo, zišli by sme do Liptovskej Tepličky. My však pokračujeme po červenej značke, po ktorej vystúpime do príkreho svahu najvyššej časti Kráľovohoľských Tatier. Až po východný svah Kráľovej hole pôjdeme po vysoko položených veterných holiach. Postupne zdoláme trojicu vyvýšenín na hlavnom hrebeni, ktorých výška sa zvyšuje od západu na východ. Vystúpime na Bartkovú (1 790 m), Orlovú (1 840 m) a Strednú hoľu (1 876 m). Na chodníku, ktorý vedie striedavo po tráve a po skalných balvanoch, musíme pozorne sledovať turistické značky namaľované na kameňoch. Nebezpečný je najmä nechcený pohyb v strmých zrázoch severných kotlov porastených nepriechodnou kosodrevinou. Za Strednou hoľou sa hrebeň rozširuje a zaobľuje. Na tomto mieste sa už môžeme orientovať aj podľa televízneho vysielača na Kráľovej holi (1 946 m). Za najkrajším výhľadom z jej vrcholu odporúčame vyliezť na malebné skaly, odkiaľ je nezabudnuteľný výhľad na Vysoké a Západné Tatry. Z vrcholu Kráľovej hole vedie päť zostupových trás. Aby sme zavŕšili úplný prechod hrebeňom Nízkych Tatier, pokračujeme po červených turistických značkách. Na hornom úseku strmého zostupu dvakrát prekrížime asfaltovú cestu, ktorá spája Kráľovu hoľu s obcou Šumiac. Pri druhom prekrížení máme možnosť občerstviť sa sviežou pramenitou vodou z Prameňa Zubrovice (1 630 m). V zostupe pokračujeme popri potoku Zubrovica, ktorý z tohto prameňa vyteká. Po pravej strane sa týči bralnatá vyvýšenina Kráľova skala. O niečo nižšie vstúpime do smrekového lesa. Okrem krátkych traverzov je zostup strmý a nepríjemný. Záverečný úsek sa miernym oblúkom stáča doľava. V obci Telgárt (881 m) zídeme na hlavnú cestu. Ak odbočíme doľava, prídeme k železničnej stanici.
    Variant: Pod variantami sa chápu možnosti opustenia hlavného hrebeňa. Priamo od útulne Andrejcová môžeme po žltej značke zostúpiť do Pohorelej (2h 30“). V Ždiarskom sedle odbočuje doľava modrá značka vedúca do Liptovskej Tepličky (3h 0“). Výhodnejšia je však pravá vetva modrej značky zostupujúca do Pohorelej (2h 30“).

    POZNÁMKA: Na tomto úseku sú všetky poškodené miesta v dôsledku kalamity priechodné po vychodených chodníkoch.

NOTE: All stages in this area damaged by the calamity are passable through trodden paths.

<<< Hore Profily
Tlač 1, Tlač 2, Tlač 3, Tlač 4, Tlač 5, Tlač 6