Veľká poľnohospodárska obec na pravom brehu Hrona v strede Heľpianskeho podolia, na južnom úpätí Veľkej Vápenice. Je významnou národopisnou lokalitou.
   
Obec patrila muránskemu panstvu a vznikla začiatkom 16. storočia kolonizáciou na valaskom práve. V 17. storočí vzrástla ďalšou kolonizáciou. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne pastierstvom a chovom oviec, výrobou syra, bačovského riadu, tkaním súkna a plátna a prácou v lesoch. Koncom 18. storočia sa tu ťažila železná ruda, neskôr obyvateľstvo nachádzalo obživu prácou v lesoch, na pílach a v železiarňach v
Podbrezovej.
   
V obci sa nachádza rímskokatolícky neskorobarokový kostol z roku 1800, opravený v roku 1895 a neskorobaroková budova fary z roku 1793.
   
Svojráznu ľudovú kultúru Heľpy a okolia v minulosti zachytil vo fotografii a vo filme národný umelec Karol Plicka, v literatúre ich spracovali početné národopisné monografie. Od roku 1963 sa tu koná každoročne prehliadka folklórnych súborov - Horehronské dni spevu a tanca.
   
Starší obyvatelia aj dnes nosia kroj, zachovali sa ešte niektoré pôvodné trojpriestorové zrubové podpivničené domy so šindľovou strechou.